Ochtinská aragonitová | jaskyňa |
Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v nádhernom prostredí plnom zelených porastov, v úseku medzi Jelšavou a Štítnikom, strede Slovenského Rudohoria v podzemí Revúckej vrchoviny, v jeho zalesnenom masíve Hrádku / 810 mnm/. Je jedinečným prírodným úkazom nielen na Slovensku, ale aj v Európe a jednou z troch sprístupnených na svete /Mexiko a Argentína/ - Ochtinská aragonitová jaskyňa. Všetky špecifické okolnosti a fyzikálno-chemické podmienky umožnili a podporili zložitý a dlhotrvajúci vývoj prírodného klenotu nesmiernej a zriedkavej vedeckej a estetickej hodnoty. Jaskyňu náhodne objavili pracovníci Východoslovenského rudného
prieskumu v Jelšave v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej
štôlne. V rokoch 1966 - 1967 bola vyrazená 145 m dlhá sprístupňovania
štôlňa, ktorá umožnila otvoriť jaskyňu pre verejnosť v roku 1972. Dĺžka jaskyne je 300 m a sprístupnených je 230 m. Teplota sa v jaskyni pohybuje od 7,2 - 7,8°C a relatívna vlhkosť vzduchu je 92 - 97 %. Ochtinská aragonitová jaskyňa predstavuje unikátny prírodný jav podzemného krasu v Slovenskom Rudohorí. Jej osobitosť je v úplnej odlišnosti od všetkých ostatných jaskýň na Slovensku. Vnútro jaskyne je z minerálu aragonitu, čo je biely až hnedý uhličitan vápenatý a výzdobu netvoria stalaktitové a stalgmitové kvapľové formy, ale akési trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov aragonitu. Vo všeobecnosti možno povedať, že aragonitová výplň sa vyskytuje v troch základných formách, v obličkovej, ihlicovej a špirálovitej. Obličkovitej forme aragonitu sa datuje vek asi na 138 tisíc rokov a ihlicovitej asi na 13 tisíc rokov. Zaujímavosťou jaskyne je skutočnosť, že nebola vyhĺbená prúdiacou vodou podzemných tokov, ale vznikla koróznou, rozleptávacou činnosťou povrchovej vody, ktorá puklinami presakovala do rozpustnejšieho vápenca a súčastne vyplavovala okry, čo sú nerastné zlúčeniny niektorých kovov žltohnedých odtieňov. Je možné ich vidieť na stenách a strope ako žltkasté až ostrohnedé povlaky dodávajúce jaskyni neobyčajnú farebnosť. Po objavení jaskyne pri razení štôlne prenikli pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu do jej desiatich malých priestorov. Za najkrajší sa pokladá sieň Mliečnej dráhy, v ktorej sú charakteristické oválne tvary. Pomenovali ju po veľkej dlhej pukline na strope, ktorá je vyplnená množstvom bielych aragonitových strapcov žiariacich vo svetle lámp ako hviezdy na mliečnej dráhe. Aj ďalšie priestory, ako Hlboký dóm, Hviezdna sieň, Oválne chodba a Čarovná chodba poskytujú návštevníkovi pohľad na nesmierne bohatstvo nerastných kvetov, prírodných farieb a nespočet odtieňov, tvarovaných obrovských kusoch mramoru s výklenkami, kupolami na stenách a strope, ploché i oválne chodby.
|
|||
Posledná úprava Nedeľa, 08 August 2010 20:58 |
Vaše hodnotenia