Jaskyňa Driny sa nachádza na západnom Slovensku v Smolenickom krase v oblasti Malých Karpát, 2 km na juhozápad od Smoleníc na západnom svahu vrchu Driny. Miernym stúpaním príjemným lesným chodníkom sa návštevník dostane k jaskyni z rekreačného strediska Jahodník. Prechádzkovým tempom trvá výstup k jaskyni asi 20 minút, na ceste sú informačné tabule náučného chodníka, ktorý približuje faunu a flóru v okolí.

Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou Malých Karpát, jej dĺžka je 700m a skladá sa z dvoch okruhov jaskynných chodieb. Keďže v jaskyni sa nenachádza aktívny riečny tok nepatrí medzi jaskyne so širokými podzemnými priestormi.. Menej rozsiahle jaskynné priestory sú dekorované bohatou sintrovou výplňou. Aktívny život jaskyne, tzv. formovanie, či rast kvapľových útvarov závisí od množstva zrážok, ktoré prechádzajú až do jaskynných útrob..
Objavitelia jaskyne Ján Banič a Ján Vajszábel vnikli do jaskyne v r. 1929 cez lievikovitý komín s dĺžkou 36m.Od roku 1934 je sprístupnená verejnosti a neskôr bola rozšírená o nové priestory. Na preklenutie výškových rozdielov sa v umelo vytvorených jaskynných chodbách nachádza 150 schodov. Jaskyňa ešte nie je úplne prebádaná a jaskyniari sa nevzdávajú, že je možné ju ďalej rozširovať a počas zimy preskúmavajú podzemné priestory.
Vchod i východ jaskyne sa nachádza v kolmej vápencovej stene na západnej strane vrchu Driny. Prvé kroky návštevníka vedú k miestu s názvom "Križovatka" kde sa križujú jaskynné chodby a nad ktorým vyúsťuje objavný komín. Priemerná teplota v jaskyni je 8 °C a vlhkosť vzduchu sa pohybuje okolo 97%.
Najbohatšia kvapľová výzdoba bizarných tvarov vznikla v pozdĺžnych chodbách, ktoré sa tiahnú za Križovatkou. Ľudia s dobre vyvinutou fantáziou si tu prídu na svoje, v ich očiach sa môžu premeniť krasové útvary na zajačie uši, či otecka po výplate v prevrátených nohaviciach alebo im na cestu posvieti kamenný luster a do kroku zahrá skamenený kostolný orgán dlhý 6,5 m a vysoký 2 m.. Jaskyňa je ďalej vyzdobená vodopádmi bielej, žltej a ružovej farby.
Samozrejme ako v každej jaskyni ani tu nechýbajú typické stalagmity a stalaktity, rôznych veľkostí a farieb, najdlhší je 2,20 metrov dlhý stalagmit, ktorého rast sa už bohužiaľ zastavil. Jeho konkurentom je 1,90 dlhý stalagmit - stále aktívny a výpočtami sa zistilo, že jeho prvenstvo by mohlo byť prísť približne už o 2000 rokov.
Špecifikom jaskyne je zúbkovaná výzdoba, ktorá v jaskyni vznikla práve striedaním sa suchých a mokrých dažďových období, pričom jaskyňa je najaktívnejšia a najživšia práve na jar, kedy sa na povrchu topí sneh.
Symbolom jaskyne je kvapľový útvar pripomínajúci slonie uši. Je to akási ružica skamenených kvapľových záclon so zubkovitým okrajom, ktoré sú stále aktívne a rastú. Obdivuhodná je nádherná kvapľová výzdoba v priestrannej sieni spolupracovníkov. Pozornosť návštevníkov vzbudzuje aj skamenená nevesta, či svokrin špicatý jazyk. Na šikmej ploche vyrástol "Stalagmitový lesík" a nájdete tu dokonca aj oveľa staršiu verziu naklonenej veže v Pizze. V jaskyni nechýbajú ani sintrové snehobiele jazierka, ktorých dná pokrývajú sintrové guľôčky tzv. jaskynné perly.
V suchších jaskynných priestoroch sa zdržujú netopiere, ktoré sem prilietajú najmä v zimných mesiacoch od novembra do marca. Z doteraz zistených 8 druhov netopierov je dominantný podkovár malý a netopier obyčajný. V januári tohoto roku ich tu napočítali približne 200 kusov.
S jaskyňou Driny sa spája aj jedna povesť. Hovorí sa, že v priestoroch jaskyne je ukrytý Jánošíkov poklad, ktorý sem ukryl sám Jánošík počas jeho pôsobenia v tejto oblasti, pretože ako je známe, študoval v Trnave za farára. Cez Bielu horu viedla z Čiech do Bratislavy obchodná cesta a práve tu vraj Jánošík bohatým bral a nazbíjané potom ukrýval do jaskyne. Nuž ktovie, ako to bolo naozaj.

Prihláste sa pre pridanie názoru.