Harmanecká jaskyňa sa nachádza severozápadne od Banskej Bystrice na rozhraní Veľkej Fatry a Kremnických vrchov. Harmanecká dolina je štátnou prírodnou rezerváciou tisu obyčajného. Vek najstarších exemplárov tejto vzácnej dreviny sa odhaduje na 500 a viac rokov a práve táto oblasť je jedinečná najväčším prirodzeným výskytom tisu v strednej Európe.

Prístup k Harmaneckej jaskyni sa nachádza na štátnej ceste Harmanec - Turčianske Teplice. Ku vchodu jaskyne sa návštevník dostane po serpentínovom náučnom chodníku, ktorý bol vybudovaný v r.1992 a patrí mu prvenstvo v rámci skupiny náučných chodníkov k jaskyniam. Po 40 minútovom výstupe sa návštevník dostane k jaskyni, kde po občerstvení a krátkom odpočinku nastupuje vyše hodinovú prechádzku podzemnými priestormi.
Harmanecká jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 821 m na severnom svahu vrchu Kotolnica a je zahrnutá medzi prírodné chránené výtvory. Celková dĺžka jaskyne je 2650 m, z toho pre verejnosť je sprístupnených 720 m.. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od +5°C do +7°C a relatívna vlhkosť vzduchu je približne 95%.
Podzemné chodby a siene sú vytvorené v druhohorných vápencoch stredného triasu. Jaskyňa má puklinovo-rútivý charakter. Pukliny sa rozširovali činnosťou vody a neskôr sa pretvorili rúcaním a odrobovaním skál, hlavne na križovatkách a tak vynikli rozsiahlejšie siene a dómy. Nadložie jaskyne je tvorené z čistého vápenca a práve vďaka nemu prirástol Harmaneckej jaskyni názov Biela jaskyňa.
Vstupný priestor v podobe priepasťového otvoreného dómu nazývaný Izbica bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Neskoršie objavenie jaskyne v roku 1932 nebolo výsledkom náhody, ale cieľavedomej namáhavej práce 18-ročného Michala Bacúrika, ktorý sa za 14 dní prekopal úzkym otvorom tzv. chodbou objaviteľa do prekrásnej snehobielej siene nazvanej Dom objaviteľa. Pozoruhodným je poznatok, že spomínaný objaviteľ dostal za objavenie jaskyne pokutu, pretože vnikol neoprávnene bez povolenia na pozemok mestských lesov.
Neskorším bádaním boli postupne objavované ostatné oslnivo biele časti. Jaskyňa bola sprístupnená verejnosti po prvýkrát v roku 1950. Návštevníkova noha prejde počas prehliadky jaskyne 1042 schodmi. Ďalšou osobitou charakteristikou jaskyne je jej technické vybavenie, ktoré je na veľmi dobrej úrovni. Celkový dojem z jaskyne umocňuje pocit z osvetlenia , ktoré akoby bolo prirodzené.
Už na začiatku prechodu jaskynnými chodbami má návštevník možnosť obdivovať bizarné skupinky stalagmitov, brčkovité alebo nebožiecovité stalaktity. V jaskyni je množstvo hlbokých priepastí, vysokých komínov a mohutných dómov. Najväčšia sprístupnená časť sa nazýva Dom pagôd vysoký 28 metrov. Obrovské pagodovité útvary dosahujú výšku až 12m a ich mohutnosť hovorí sama za seba.
Na stenách vyzdobených drapériami sa príroda zahrala na umelca a vytvorila kamennú rozprávku.
Ako v každej jaskyni aj tu má návštevníkova fantázia voľné pole pôsobnosti. V Blúdivom dóme, ktorý je 105m dlhý sa naskytá pôsobivý pohľad na Vysoké Tatry, ktoré jaskyniari dotvorili symbolickým cintorínom. Nachádza sa tu skamenené jaskynné zrkadlo, či kameň spravodlivosti, ktorý "spadne" na zlých ľudí prechádzajúcich jaskyňou, zatiaľ však ešte nespadol.
Najnižšou časťou jaskyne je Riečisko a odhaduje sa, že tu bol v minulosti aktívny tok. Nie menej je zaujímavá Hrašková sieň, s unikátnou hrachovou výzdobou. Romantický prechod podzemnými chodbami smeruje opäť z inej strany k Domu pagôd, odkiaľ má návštevník pohľad na nádherne sfarbené zelené jazierka, ktoré sa pokladajú za najkrajšiu časť jaskyne. Na okraji najväčšieho z nich je vodná víla - strážkyňa. Symbolom jaskyne je oslnivo biela kamenná váza, ktorá vraj splní želanie každému, kto do nej trafí mincu.

Prihláste sa pre pridanie názoru.