Bystrianska jaskyňa sa nachádza v obci Bystrá, v známej Bystrianskej doline, v západnej časti Nízkych Tatier. Celková rozloha krasového územia je v tejto lokalite 6 km štvorcových. Názov jaskyne i samotnej obce Bystrá, sa odvodil od riečky Bystrianky, pretekajúcej dolinou i obcou. Bystriansky potok v minulosti nezamŕzal, natoľko mal prudký a rýchly tok a v koryte tieklo omnoho viac vody, než je tomu dnes. A práve vďaka riečke Bystrianka, vytvoril dlhočízny čas a príroda podzemnú nádheru Bystriansku kvapľovú jaskyňu.

Oblasť Bystrianskej doliny patrí už niekoľko desaťročí k vyhľadávaným miestam letnej a zimnej rekreácie, turistiky a lyžovania. Za posledných desať rokov pribudli nové penzióny, ubytovanie v súkromí a jestvujúce ubytovacie zariadenia, hlavne hotely, rozšírili a skvalitnili svoje služby a ponuku zaujímavých aktivít. Jedným z najsilnejších magnetov lokality v zime je vynikajúca lyžovačka na južnej strane Chopku, na Táloch, v Bystrej a predovšetkým na nádhernom udržiavanom svahu medzi obcami Mýto pod Ďumbierom a Bystrá. Návšteva Bystrianskej jaskyne môže byť jednou z viacerých možností, ako užitočne stráviť čas a prežiť príjemné a zdraviu prospešné chvíle v Nízkych Tatrách. Jaskyňa, ako jediná na Slovensku má bezbariérový prístup.
Miestny obyvatelia vedeli už od dávna o otvore do jaskyne. Ale až v roku 1923 bola objavená. Ďalšie priestory boli objavené v rokoch 1926 a 1932. V rokoch 1939 -1940 bola časť jaskyne bez elektrického osvetlenia sprístupnená. Ďalšie časti boli objavené v roku 1950. V roku 1956 starú a novú jaskyňu prepojili. Starú jaskyňu vtedy nazývali Valentovými dierami a báli sa do nej vstupovať. Dnes sa nazýva Peklo.Vchod do jaskyne je na úpätí Chodorovho vrchu v obci Bystrá v nadmorskej výške 565 m. Jaskyňa je dlhá 2 km s vertikálnym rozpätím 92m. Hlavné chodby predstavujú riečne modelované priestory. Jej najnižšími časťami, ktoré sú o 14 m nižšie, ako je súčasný ponor rieky Bystrianka pred jaskyňou, preteká voda.
Útroby sú vyplnené farebnou kvapľovou nádherou. V tichu, ktoré je prerušované kvapkajúcou vodou, visia nehybné zaoblené ihlany, malé brčká, z podlahy sa dvíhajú pagody a mnohotvary a priestor uzatvára impozantný sintrový strop a pažerákovité steny. Jednotlivé časti majú svoje názvy podľa toho, čo pripomínajú. Najkrajším priestorom je Klenotnica, no nezaostávajú ani ďalšie, ako Peklo, Katakomby, Zrútený dóm, Spodná a Horná partizánska sieň, Mostárenská sieň.
Sprístupnené časti tvoria oválne chodby, vysoké úzke puklinové medzery, pripomínajúce tiesňavy, väčšie sieňovité a dómovité priestory. Riečka vymodelovala v jaskyni počas tisícročí rôzne drobné tvary, ako facety, stropné korytá, kotly, mreže, skalné nože a iné rôznotvary. Zo sintrovej výplne dominujú záclony, ktoré miestami visia z okraja sintrových kôr vytvorených na bývalých, neskôr rozplavených riečnych sedimentoch. Pozornosť si zasluhujú aj scementované žulové kruhliaky na strope chodieb a na spodnej strane sintrových kôr.V jaskyni žije 8 druhov netopierov. Najhojnejšie zastúpený je Podkovár malý a Netopier obyčajný. Len pre zaujímavosť, najväčší netopier u nás dosahuje rozpätie krídiel asi 20 cm. No najväčší netopier na svete má svoje rozpätie až 40 cm a najmenší, 2 cm. Netopier žije 15 - 20 rokov a v zime, keď zavesený spí, má teplotu tela asi -1 stupeň a dosahuje len 4 údery za minúty, kým v lete, keď lieta, 400 - 600 úderov.
Teplota vzduchu v jaskyni je 5,7 - 7,2°C a relatívna vlhkosť 92 - 98%. To je tiež hlavný dôvod, prečo sa v Bystrianskej jaskyni praktizuje detská speleoterapia už od roku 1972. Základným postupom v speleoterapii je pobyt v jaskyni spojený s aktivitami, zvyšujúcimi účinok aerosólu.
Na krátke vysvetlenie, čo je speleoterapia ? Je to liečebná metóda využívajúca špecifické a unikátne vlastnosti prostredia a hlavne aerosólu podzemných priestorov - prevažne krasových jaskýň na liečbu ochorení dýchacích orgánov a alergických chorôb. Prvé zmienky o blahodárnom vplyve ovzdušia pochádzajú z rímskeho obdobia. V stredoveku spozorovali u baníkov ústup choroby "záduch" v podzemí a empirické začiatky speleoterapie ako ľudovej medicíny pochádzajú ešte z minulých storočí práve zo Slovenska, ktoré má asi 4000 jaskýň.

Prihláste sa pre pridanie názoru.