RECENZIA: Ranný pohľad do zrkadla odhalí tržnú ranu s priemerom futbalovej lopty. Viečka podopriem tyčinkami do uší v snahe rozpoznať príčinu nočného zranenia. Pozriem bližšie a z trička sa mi smeje hotelová čokoládka rozmazaná na pravom prsníku. Je sedem hodín ráno a tuším, že v noci som nenechal nič na náhodu.
Je čas zaplatiť účet a pokoriť hrebeň Malej Fatry. Turistickú mapu rozložím a viem, že dať ju do pôvodného stavu bude rovnaký problém, ako zložiť rubikovú kocku. Milú povinnosť prenechávam kolegovi, ktorý ju ucapká do batohu. Optika zbytkového alkoholu neomylne odkrýva jasný cieľ - najvyšší vrch Malej Fatry. Začíname pri hotely Diery v Terchovej a čaká nás 19 km úsek cez Jánošíkové Diery, Medzirozsutce, Stoh, Poludňový Grúň, Chleb až na Veľký Fatranský Kriváň. Čože je to 1700 metrov prevýšenia? Neviem.

Terchová (Biely Potok) - Jánošíkové diery – Podžiar

(dĺžka 2,6 km, stúpanie 230 m, klesanie 80 m, čas 0:50 h)
Vedel som, že túra cez Jánošíkové diery je krásna. Preliezol som Slovenský raj a rebríky s vodopádmi ma očarili. Niečo podobné možno očakávať od Jánošíkových dier. Rebríček, potôčik, kde tu adrenalínové držadlo v podobe retiazky a výlet s rozumnou dávkou vzrušenia a endorfínov má priemerná rodinka za sebou. Nie však, keď celý mesiac pred túrou prší a v Kežmarku premávajú plte a záchranárske člny miesto MHD.
Vtedy mamička hľadá odplavenú podrážku na nových najkách, otecko sa nestačí čudovať a synček už pláva dole vodopádom. Pre priemerne zdatného jedinca bez hlbších sociálnych väzieb a s občasným sklonom k alkoholizmu však nastávajú ideálne podmienky na hĺbkovú sebareflexiu. Zamyslieť sa môžete nad hocičím. Hlavu vám prepláchne vodopád, nohy po kolená premočí a budete sa spytovať zásadné otázky. Čo tu robím? Kedy sa to skončí? Zaplatí mi niečo poisťovňa, keď si vybijem dva predné zuby? Otázky nezmyselné, lebo po prvú odbočku do civilizácie je to rovnaká vzdialenosť ako naspäť do Terchovej.

Podžiar – Medzirozsutce

(dĺžka 3,6 km, stúpanie 500, klesanie 20 m, čas 1:30 h)
Prídete na Podžiar a môžete sa so sebaľutovaním spustiť do Štefanovej. Ak máte šťastie je 10 hodín ráno, na Podžiari je už otvorený bufet a vy môžete dorovnať hladinu. Ak nie, musíte sa hecnúť a prejsť hodinku do Štefanovej, kde je dobrých krčiem nad hlavu a vaše možnosti. Oplatí sa však pokračovať ďalšiu hodinku na Medzirozsutce. Odmenou vám bude krásny výhľad na jedny z najmalebnejších vrcholov Slovenska - Malý a Veľký Rozsutec.
Ozajstná dilema nastáva na Medzirozsutcoch. Sebaľutovanie začína byť na mieste a otázka výstupu na hrebeň začína byť nielen otázkou vôle, ale aj kondície, vhodného obutia, náhradného oblečenia a množstva pitnej vody. Ak nechcete z Kriváňu resp. zo Snilovského sedla absolvovať dlhý a nezaujímavý zostup dole, musíte stihnúť lanovku, ktorej posledná jazda ide pred pol piatou. Ak sa nechcete naháňať, môžete z Medzirozsutcov urobiť zaslúžený zostup do Štefanovej alebo miesto výstupu na Kriváň urobiť kratší výstup na Malý, či Veľký Rozsutec s následným zostupom do Štefanovej.

Medzirozsutce – Stoh – Poludňový Grúň – Chleb - Snilovské sedlo

(dĺžka 13,3 km, stúpanie 879 m, klesanie 555 m, čas 3:50 h)
Horali, maratónci, triatlonisti, prehnane ambiciózni, nepríčetní a pochabí môžu absolvovať výstup na hrebeň Malej Fatry a dosiahnuť jej najvyšší vrch – Veľký Kriváň. Majú čo robiť, zostávajú im 4 hodiny namáhavého výstupu a zostupu, výstupu a zostupu, výstupu a... predovšetkým krásneho výhľadu na Oravu, Turiec a celú Vrátnu dolinu.

Snilovské sedlo – Veľký Kriváň

(dĺžka 1,2 km, stúpanie 185 m, klesanie 0 m, čas 0:31 h)
Zo Snilovského sedla pod Chlebom premáva lanovka do Vrátnej doliny. Nepríčetní, pochabí a prehnane ambiciózni na tomto mieste pochopia, že vychladené pivo im padne lepšie ako zásah horskej služby a odvezú sa lanovkou do najbližšej krčmy. Ostatní pokoria Veľký Kriváň.

V kocke

Raz budem horalom. Som prehnane ambiciózny.

© pre tojeslovensko.sk napísal panjan - všakovaké práva vyhradené!

Podpor túto recenziu na:

Prihláste sa pre pridanie názoru.