Mesto Žilina so svojím Mariánskym námestím, je ojedinelým príkladom racionálneho urbanistického riešenia kolonizačného mesta so šachovnicovým pôdorysom. Žilina vznikla už v 13. st. a po cej obvode sa zachovalo 106 arkád v 44 meštianskych domoch, ktoré sa tiahli aj do priľahlých uličiek. Na námestí je Mariánsky stĺp Immaculata z r. 1738. Najstaršou zachovanou stavebnou pamiatkou je neskororománsky kostol sv. Štefana - kráľa v časti Závodie. Kráľ Štefan ho dal postaviť na mieste na pamiatku bitky, ktorú vybojoval okolo r. 1025. Sú v ňom pôvodné románske okná a nástenné maľby z 13. a 14. st. Kostol je ohradený múrom a vstupnou bránou i kruhovou baštou zo 17. st.

Na sútoku Váhu a Kysuce stojí Budatínsky zámok s najstaršou románskou 20 m vysokou valcovitou vežou s priemerom 12 m, ktorá stála už v roku 1250. V súčasnosti je na zámku stála expozícia Drotárskeho umenia. Medzi ďalšie cenné pamiatky patrí pôvodne gotický farský kostol sv. Trojice z r. 1400 a dvojvežový barokový kostol sv. Pavla s kláštorom z 18. st. Na svahu terasy pod farským kostolom vyrástla po r. 1920 balustráda a na prudko klesajúcom teréne boli vybudované známe farské schody. V blízkosti námestia je barokový kostol sv. Barbory s kláštorom z r. 1730. V interiéri sa uchovalo cenné barokové zariadenie z 18. st. Vyniká najmä oltár sv. Jána Nepomuckého, ktorý je kombinovaný s kazateľnicou. Významnou secesnou stavbou je Grand Bio Universum, dnešný Dom umenia Fatra. Bola v ňom premiéra prvého slovenského hraného filmu Jánošík v roku 1921. Na námestí A. Hlinku sa nachádza Považská galéria. Z roku 1933 pochádza židovská synagóga v maurskom štýle. Na území Žiliny sa nachádza celkovo 58 kultúrnych pamiatok.

Prvá písomná zmienka o meste je z r. 1208, kde sa spomína ako terra de Selinan. Prvá zmienka o Žiline ako o meste je z r. 1312 a mestské práva získala v r. 1321.Významným a dodnes uchovaným dokumentom Privilegium Pro Slavis z r. 1381 sa rozhodlo, že Slováci mali v mestskej rade Žiliny rovnaké práva ako Nemci.

Prihláste sa pre pridanie názoru.