Jaskyňa Domica sa nachádza sa v Rožňavskom okrese, neďaleko mesta Plešivec /v katastri obce Kečovo/. Lokalita jaskyne patrí do južného okraja nádhernej Silickej planiny. V roku 1926 ju objavil Ján Majko. Verejnosti bola sprístupnená v roku 1932. Spolu s jaskyňou Baradla v Maďarsku predstavuje jeden genetický systém v celkovej dĺžke 23 km, z toho na našom území sa nachádza 7 km dĺžka. Jaskyňa má kvapľovú výzdobu. Jej priestory vznikli občasnými podzemnými tokmi Styxu a Domického potoka.

Riečky svojou mnohoročnou eróznou činnosťou rozširovali pukliny a vytvorila rozsiahle chodby a priestranné dómy.
Vývoj chodieb v jaskyni, tvary erózü a bohatá syntrová výzdoba s charakteristickými pagodami, štítmi bubnami, záclonkami a jazierkami robia z nej bizarný chrám prírody. Zo stropu visiace útvary sa nazývajú stalaktity, tie ktoré rastú zdola nahor sú stalagmity a spojením oboch vzniká stalagnát.
K rastu kvapľov dochádza tak, že voda z povrchu rozpúšťajúca vápenec sa súčasne nasycuje uhličitanom vápenatým. Takto nasýtená voda presiakne do priestoru, vylučuje rozpustený vápenec a ten sa usadzuje na stenách a strope ako sinter v podobe rôznych útvarov. Rýchlosť rastu kvapľov závisí od mnohých činiteľov. Každý rastie inou rýchlosťou. Jeden milimeter kubický rastie približne 10 -15 rokov.
Rôzna farebnosť kvapľových útvarov vzniká tým, že vápencový masív obsahuje rôzne prímesy minerálov. Tieto sa okysličujú a sfarbujú kvaple: železo na žlto, ružovo až červeno, mangán na šedo, modrošedo až čierno. Čisto biele kvaple obsahujú len uhličitan vápenatý - kalcit.
Jaskyňa Domica má niekoľko priestorov, siení alebo chodieb s osobitným pomenovaním. Majkov dóm - je to najmohutnejšia sieň jaskyne, vysoká 20, široká 30 a dlhá 80m. Schádzajú sa do nej všetky chodby. Zaujímavosťou tejto siene je jej výzdoba pokrytá jaskynnými záclonami alebo drapériami. Azda najpôsobivejšími sú v majkovom dome kaskádové vodopády - nazývané Rímskymi kúpeľmi, cez ktoré preteká riečka Styx. Po nej vedie aj plavba člnkom v dĺžke 150 m.
Ďalšie priestory so zaujímavou výzdobou a nevšedným tvarovaním nesú názvy - Dom mystérii, Hrnčiareň, Panenská chodba, Jazierko šťastia, Prales, Dóm indických pagod. Dóm indických pagod predstavuje najkrajšiu sieň. Svoje pomenovanie dostal podľa veľkého počtu stalagmitov, pripomínajúcich indické pagody.
Zvláštnosťou jaskyne Domica je hojný výskyt netopierov. V priestoroch jaskyne sa ich nachádza asi 1500 a odborníci zistili, že ide o 16 druhov.
Významným prvkom jaskyne Domica sú archeologické nálezy. Nachádza sa tu najvýznamnejšie nálezisko bukovohorskej kultúry z neolitu / 4000 rokov pred n.l. / Na viacerých miestach sa našli kolové jamy obytných objektov a ohniská, vyše 200 zrekonštruovaných nádob z črepov, kamenné sekery, kliny, kamenné nože a škrabadlá.
Nálezy hladidla, šidla, šípov, prsteňa, udice reprezentujú vrchol neolitického opracúvania kostí. V zadnej časti jaskyne, ktoré boli pravdepodobne kultovým miestom, sa zachovali kresby uhľom.

Prihláste sa pre pridanie názoru.