Hont, ktorý je jedným z najstarších slovenských regiónov, má doteraz množstvo "skrytých" turistických atrakcií. Tamojšie mestá a obce, ale aj celoštátne inštitúcie pôsobiace v oblasti cestovného ruchu, by mali tieto danosti čo najskôr odkryť a príťažlivou formou ponúknuť návštevníkom. TASR to povedal vedúci katedry plánovania a tvorby krajiny na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene Peter Jančura.
"Hont má veľa stredovekých pamiatok a atrakcií, ktoré ale doteraz len málokto objavil," uviedol krajinný ekológ. Patria medzi ne napríklad pozostatky hradiska v dedinke Hont, ktorá je len kúsok za našou hranicou na maďarskej strane, či kláštory v Šahách a Bzovíku, ktorých vznik môže spadať až do 11. storočia. O niečo mladšie sú hrady v Čabradi a Litave a trojloďové baziliky, ktorých výskyt je v Honte asi najväčší na Slovensku.
"Veľmi príťažlivé a pre turistov dodnes stále neobjavené sú stredoveké skalné obydlia Hontu," pokračoval Jančura. Sám ich navštívil niekoľko a podľa účelu, pre ktorý vznikli, ich rozčlenil do troch kategórií.
Asi najznámejšie sú vínne pivnice, tzv. chýšky, ktoré si ľudia hĺbili do mäkších podloží za účelom uskladňovania vína a ďalších potravín. Najznámejšie sú tie na Starej Hore pri Sebechleboch. Aj keď dochované vročenie na jednej z nich je z prvej polovice 18. storočia, tie najstaršie boli postavené zrejme v 16. či dokonca až 15. storočí.
Ďalšie, doposiaľ ale málo známe, sú vínne pivnice v obciach Dvorníky, Terany či Rykynčice. Napríklad kopec pri Teranoch je nimi doslova posiaty. "Raritou je pivnica v Dvorníkoch, do ktorej sa vchádza cez tunel z kamenných kvádrov," podotkol Jančura. Ďalším typom sú skalné obydlia, ktoré si ľudia stavali za účelom bývania. Takými sú nielen známe domy v Brhlovciach, ale aj trochu zabudnuté kamenné obydlia v Lišove.
Tretím typom sú tzv. dúpänce. Takto ich už pred viac ako sto rokmi označil a podrobne opísal aj známy slovenský prírodovedec Andrej Kmeť. Tieto začali vznikať niekedy v polovici 16. storočia, po prvých nájazdoch Turkov na územie Hontu. Ľudia si ich stavali kilometer či dva za dedinou ako miesta, kde sa mohli na krátky čas ukryť.
Také sú napríklad v neďalekom Novohrade, v Ľuboreči či Budinej, ale najmä v Hontianskych Tesároch v doline Štiavničky, kde ich je na malej rozlohe hneď niekoľko. Miestni obyvatelia ich volajú dierky. Najväčšia je Osemdierka.
Šéf katedry plánovania a tvorby krajiny však upozorňuje aj na veľmi zaujímavé kaňonovité údolia Hontu, ktoré priam vyzývajú na turistické pochody. Pretekajú nimi riečky Krupinica a Litava a sú v nich obce ako Medovarce, Rykynčice, Litava či Čabraďský Vrbovok. "V Krupine sú napríklad len nedávno prvý raz propagované kamenné turecké studne a v Dudinciach doteraz málo preskúmané takzvané rímske kúpele," pripomenul.
Podľa neho o týchto atraktívnych miestach Hontu dodnes chýbajú najmä príťažlivé publikácie a turistické materiály, ktoré by napríklad aj formou príbehov mohli prilákať záujemcov o prírodu či pamiatky. Nedostatkom je tiež minimum cyklotrás, ktoré by ľudí priviedli priamo na "miesto činu" a mínusom je aj pred pár rokmi zrušená železničná trať na trase Krupina - Šahy.
Zvolen 25. septembra (TASR)

Prihláste sa pre pridanie názoru.