Levoča je najstarším pútnickým miestom východného Slovenska.

Tradičná Levočská púť, ktorá sa v zmysle dekrétu Apoštolskej stolice koná vždy v sobotu a nedeľu po 2. júli, sa v tomto roku sa uskutoční 2. a 3. júla. Púť sa nesie v duchu blahorečenia Jána Pavla II. a dvoch jubileí biskupa Jána Vojtaššáka. Levoča je najstarším pútnickým miestom východného Slovenska. Korene mariánskeho kultu tu siahajú do XIII. storočia. Z tých čias pochádzajú prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov. V roku 1 247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču.
V sobotu, na sviatok Navštívenia Panny Márie, bude prvá svätá omša na hore o desiatej a bude ju celebrovať spišský diecézny biskup František Tondra. Otváracia odpustová omša bude o 17:00, po nej ďalšia o 18:30. O 20:00 bude sv. liturgia východného obradu, ktorej predsedá arcibiskup a sekretár Kongregácie pre Východné cirkvi Cyril Vasiľ. Pred polnocou bude premietaný videodokument, ktorý je spomienkou na blahoslaveného Jána Pavla II. v Levoči. Po ňom nasleduje polnočná omša, modlitba ruženca, ďalšia svätá omša, krížová cesta. Ráno o 5:30 je opäť omša, po nej o 7:00 liturgia východného obradu. O 8.30 sv. omšu celebruje Tondra a o 10.00 bude slávnostná odpustová svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bude košický arcibiskup, metropolita Bernard Bober.

V roku 1 311 do Levoče prišli františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. V roku 1 322 farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác v roku 1 470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú sochu Panny Márie. Kostol bol následne viackrát prebudovaný a rozšírený. Farár Štefan Györffy v roku 1 698 vybudoval v poradí druhý kostol na Mariánskej hore.

Púte na Mariánsku horu neprestali ani v najtvrdších časoch útlaku náboženského života a viery za komunistického totalizmu na Slovensku. Veriaci aj naďalej navštevovali toto pútnické miesto. Postupne sa Mariánska hora stala počtom pútnikov najväčším pútnickým miestom na Slovensku a zaradila sa medzi svetové pútnické miesta. Svätý Otec Ján Pavol II. pútnický chrám 26. januára 1 984 povýšil na menšiu baziliku. Najväčšia púť bola za prítomnosti Jána Pavla II. 3. júla 1 995, keď prišlo približne 650 000 veriacich.