RECENZIA: V jeden z posledných krásnych slnečných dní babieho leta ma moje túlavé topánky (značkové), zaviedli do kúta. Skutočného kúta našej krajiny – k rieke Tise, ktorá preteká Slovenskom len na úseku zopár kilometrov pri hranici s Ukrajinou a Maďarskom. A keď som už bol tak ďaleko, neodpustil by som si, kebyže na spiatočnej ceste do Košíc nenavštívim svetoznámu vinohradnícku oblasť Tokaj, ktorá chvalabohu zasahuje z Maďarska aj na naše územie. Oplatilo sa!

Združenie Tokaj Regnum

Okrem úbytku eurovej hotovosti za niekoľkofľašový nákup som si odniesol vďaka návšteve v obci Viničky aj naozaj krásny zážitok. Vo Viničkách sídli rodinné vinárstvo Zlatý Strapec, ktoré je zakladajúcim členom občianskeho združenia Tokaj Regnum – členovia ktorého sú po splnení všetkých kritérií oprávnení používať označenie svojich produktov ako Tokajské víno.

Honelnící a koníky

Napriek tomu, že sme aj s kolegami (bolo nás asi dvadsať) prišli zjavne trošku nevhod – bola sobota a vo Viničkách sa práve zastavili vyznávači koníkov a poľovačiek – dostali sme od majiteľov honelníkmi obliehaného vinárstva plnohodnotnú dávku pozornosti. Po príchode sme sa museli najprv pomedzi spomínané koníky prebojovať až na schody predajne. S hrôzou som zistil, že je zatvorená. Majiteľ si pravdepodobne dopriaval zaslúžený sobotný obed potom, ako obslúžil poľovnícky dav, ktorý pravdepodobne až do večera neopustil túto zastávku „na pohárik, dva...“ Z klopy kabátu jedného účastníka „honu“ som dokonca zazrel trčať líščí chvost, iný kandidát vyzeral, akoby práve vyskočil z westernového fimu talianskej produkcie napriek tomu, že nikto na celej ulici nerozprával ani anglicky, ani taliansky a dokonca ani slovensky...

Pohostinnosť nadovšetko

Naštastie pán domáci je pravý dobrák a chápe, že keď niekto meria cestu až z druhého konca republiky, asi nerád odíde smutný a s prázdnymi rukami spred zamknutých dverí vinárne a tak sa nechal vyzvoniť z rodinného príbytku a otvoril nám dvere do svojho podniku. Myslím, že aj vďaka tomu, že sme u neho všetci nakúpili, nedalo mu ani odmietnuť našu žiadosť o prehliadku pivnice – napriek tomu, že sme nemali objednanú ochutnávku, ktorá sa zvyčajne s návštevou podzemia spája.

Vytešený z čerstvého nákupu bezpečne uloženého v kufri auta som cupital za pánom vinárom do jeho kráľovstva skrývajúceho sa za nie príliš vábivo pôsobiacim priečelím vchodu. Po jeho prechode sa za miernym zvažujúcim svahom chodby rozprestiera nádherne upravená tufová, správne „plesnivá“ pivnica. Aj neobjednaným nám pán domáci podal v skratke zaujímavý výklad o tom, ako pivničku jeho rodina postupne budovala a tiež zopár viet ku každej vetve pivnice aj s jednotlivými zamrežovanými archívmi, výstavkami obzvlášť vydarených ročníkov. V pivnici sa nachádza aj veľmi pekná degustačná miestnosť pre zhruba 20 ľudí, kam sa dúfam ešte niekedy v živote vrátim. Prechody a klenby sú zdobené trefnými a vtipnými vinárskymi výrokmi typu: „Podzemý svet slúži na to, aby sme zabudli na svet nadzemný“. V pivnici sa nachádza aj soška sv. Urbana, patróna vinárov.

Výsledok návštevy: spokojný vinár, ktorý predal slušnú dávku produktov svojej ťažkej práce a nadmieru spokojný náhodný návštevník nabalený oným produktom a nevšedným zážitkom. Mimochodom, práve pri písaní týchto riadkov mimoriadne vďačne požívajúci plody práce pána vinára... Jediným mínusom Zlatého Strapca je podľa môjho názoru trošku nedotiahnutý marketing – od spomínaného nevábneho priečelia od ulice až po fakt, že napriek jasne prejavenému záujmu som si firemnú brožúrku musel vypýtať sám (ešteže vôbec nejakú majú ;-). Možné však je, že tento rodinný podnik marketing až tak veľmi nepotrebuje a vystačí si s tým, čo už aj naši predkovia vedeli – dobré sa chváli samo!

V kocke

A na záver už dodám len jeden z citátov nachádzajúcich sa v pvinici vinárstva Zlatý Strapec:

„Život je príliš krátky, aby sme pili nekvalitné víno“

Na zdravie!

© pre tojeslovensko.sk napísal vtaakopysk

Prihláste sa pre pridanie názoru.