Národný park Muránska Planina predstavuje krasovú náhornú planinu v západnej časti Slovenského Rudohoria na rozhraní stredného a východného Slovenska. Národný park leží na výmere 20 318 ha a ochranné pásmo sa rozprestiera na ploche 21 698 ha. Zasahuje do troch okresov, Brezno, Revúca a Rimavská Sobota. Jadro krasového územia tvorí vápencovo - dolomitická planina s početnými krasovými útvarmi. Najvyšším vrcholom je Fabová hoľa (1439 m). Celková dĺžka krasovej oblasti od Červenej skaly po západné výbežky za Tisovcom dosahuje 25 km.

V území je zaevidovaných viac ako 150 významnejších neprístupných jaskýň, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, závrty, tiesňavy, skalné veže, bralá a podobne. Najrozsiahlejším jaskynným systémom je Bobačka (2221 m dlhá výverová jaskyňa so sifónmi, podzemnými jazierkami a kvapľovou výzdobou). Muránska planina, to sú aj rozsiahle lesy s prevahou vápencových bučín a bukovo - jedľových lesov. Na bralách sú borovice a smreky. Zaujímavým je aj nízko položený výskyt kosodreviny v Hrdzavej doline (750 m). Rastlinstvo národného parku sa radí k najzaujímavejším spomedzi ostatných orografických celkov. Zastúpené sú xerotermné, horské, alpínske i subalpínske druhy. Rastie tu viac 90 druhov rastlín. Najznámejší je lykovec muránsky a na obmedzenej ploche rastie aj vzácna valdštajnka trojlistá Magicová. Živočíšstvo sa vyznačuje bohatstvom západokarpatských druhov. Domov tu má medveď, vlk, rys, mačka divá, vydra, orol skalný, orol krikľavý, sokol rároh, výr skalný a strnádka. V jaskyniach žije viacero druhov netopierov. Zaujímavosťou Muránskej planiny je chov slovenského horského plemena koňa, ktorý je krížencom hucula s nordickým koňom. Na území národného parku je hustá sieť značených turistických chodníkov a terénom prechádza aj ozubnicová železnica spájajúca Pohronie s Gemerom (Brezno - Tisovec - Hnúšťa). O slávnej minulosti vypovedajú pozostatky Muránskeho hradu, ktorého areál bol rozdelený na 27 stavebných častí a zámok na Prednej Hore. V regióne je veľa lazníckeho osídlenia, ktoré vytvára vhodné podmienky na vidiecky cestovný ruch (v okolí Pohronskej Polhory, Tisovca, Zlatna, či Muránskej Zdychavy). Pre turistov je v tomto národnom parku vyznačených 300 km peších turistických trás a dva náučné chodníky. Jeden vedie z Veľkej lúky na Muránsky hrad a na jeho jednotlivých zastávkach možno nájsť informácie o flóre, faune, geológii, geomorfológii i ochrane prírody Muránskej planiny a oboznámiť sa s niektorými historickými skutočnosťami. Náučný chodník vedie okolo bývalej hájovne, kedysi hospodárskej budovy patriacej k hradnému komplexu. Chodník nás privedie až na zrúcaninu hradu Muráň postaveného na skalnom brale Cigánka. Druhý náučný chodník Stožky je monotematicky venovaný lesu a lesníctvu. Vedie okolo Národnej prírodnej rezervácie Malá Stožka a na jeho začiatku je v zrekonštruovanom vagóniku lesnej železnice malá expozícia venovaná lesným železničkám a ochrane prírody.

Prihláste sa pre pridanie názoru.