Národný park Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Leží na výmere 40 371 ha s ochranným pásmom 26 132 ha. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý a dosahuje veľké výškové rozpätie, čo ju radí medzi vysoké hornatiny Slovenska.

Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, má hôľny vysokohorský charakter. S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexmi chočského príkrovu. Sú tu vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Medzi najznámejšie doliny patrí Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie nesprístupnené jaskyne patrí Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna. Medzi vzácne rastlinné spoločenstvá patria zvyšky reliktných borín na vápencových bralách, napríklad pochybok huňatý. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charakteristický výskyt veternice narcisokvetnej. Fauna je zastúpená horskými druhmi živočíchov. Hniezdi tu 110 druhov vtákov a 60 druhov cicavcov. Zo šeliem tu majú svoj domov rys, medveď a vlk. Problémy spôsobuje introdukovaný alpský poddruh kamzíka vrchovského, ktorý ohrozuje pôvodnú tatranskú populáciu kamzíka vrchovského na území Národného parku Nízke Tatry a poškodzuje vzácnu skalnú vegetáciu Veľkej Fatry. Najstaršou rezerváciou tu je Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne kvôli ochrane treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý dnes dosahuje vo Veľkej Fatre najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy. Mimoriadne vhodné podmienky sú v tejto lokalite na ľahkú a stredne náročnú pešiu turistiku a cykloturistiku. V Národnom parku Veľká Fatra je niekoľko stredísk cestovného ruchu, ktoré sa využívajú počas letnej i zimnej lyžiarskej sezóny. Medzi najznámejšie patria strediská v Jasenskej doline, v Gaderskej doline, Blatnickej doline, Mošovciach.

Prihláste sa pre pridanie názoru.