Na hrade Ľubovňa v Starej Ľubovni dnes sprístupnili skanzen aj pre nevidiacich a slabozrakých návštevníkov. Približne rok tu totiž študent z Nitry pracoval na vodiacich líniách a maketách, aby si takto zdravotne postihnutí ľudia mohli aspoň čiastočne predstaviť, čo sa v skanzene nachádza.
      "Výroba jedného modelu mi trvala približne tri dni, základom bolo dodržať základné architektonické prvky, ako sú napríklad okná, dvere a pôdorys," priblížil autor projektu Tomáš Demjan, ktorý je študentom muzeológie a debarilizácia skanzenu v Starej Ľubovni je jeho diplomovou prácou. Ide o prvú fázu debarilizácie skanzenu, zatiaľ je tu sedem makiet a vodiace línie k jednotlivým objektom. V ďalšej fáze by sa mali dopĺňať ďalšie debarilizačné prvky jednotlivých objektov.
      "V tretej fáze by som chcel debarilizovať hrad, nie na základe fyzickej prístupnosti, ale na základe hmatového vnímania, to znamená tiež na základe modelu," zdôraznil Demjan. Na Slovensku je iba jedno zariadenie, ktoré je plne debarilizované pre potreby nevidiacich a slabozrakých, a to je Architektonické múzeum v Bratislave.  
      V skanzene vytvorili okrem vodiacich línií a makiet aj informačnú tabuľu a vysvetlivky v Braillovom písme. "Môžu vojsť napr. aj do kostolíka, kde si môžu nahmatať zvon z roku 1736 a v jednom objekte sú pre nich pripravené aj zaujímavé predmety dennej potreby, ktoré niekedy ľudia na dedine používali," doplnila riaditeľka Ľubovnianskeho múzea Monika Pavelčíková. Touto debarilizáciou chce hrad Ľubovňa zaujať aj severných susedov z Poľska a umožniť aj zrakovo postihnutým návštevníkom predstaviť si, ako sa na Slovensku žilo v minulosti.  
      "Uvidíme, ako sa táto myšlienka ujme, možno na prvých nádvoriach hradu časom sprístupníme aj niektoré vzácne historické exponáty," upozornila Pavelčíková. Debarilizácia trvala približne rok a múzeum na to použilo financie z vlastného rozpočtu. Podľa riaditeľky to však neboli žiadne väčšie prostriedky, takže dovoliť si takýto krok môže každé múzeum.

Stará Ľubovňa 18. mája (TASR)