Významné archeologické nálezisko a súčasne staroveké hradisko na Kalamárke neďaleko Detvy zamýšľa mesto Detva premeniť na archeoskanzen. Do lokality vedie od roku 1997 náučný chodník a miesto je hojne navštevované nielen pre vzácne objavy starých kultúr, ale aj ako cieľ cesty skalolezcov. Juhovýchodnú časť Kalamárky totiž tvorí asi 20 metrov vysoké skalné bralo. Aj keď je plán vybudovania archeoskanzenu zatiaľ len vo forme úvah, mesto by chcelo tento rok určite obnoviť značenie a tabule na existujúcom náučnom chodníku. Podľa Anny Ostrihoňovej z oddelenia rozvoja Mestského úradu v Detve, samospráva už požiadala o príspevok z Miestnej akčnej skupiny (MAS) Podpoľanie, ktorá na aktivity cestovného ruchu získala prostriedky z programu Leader Európskej únie. Podľa archeológa Petra Šalkovského z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre výskum sa na Kalamárke robil naposledy koncom 80. rokov uplynulého storočia. "Preskúmali sme však iba zlomok vnútornej plochy hradiska a jeho okolia," uviedol pre TASR. Ďalší výskum tu by nepochybne mohol doplniť i podstatne rozšíriť doterajšie poznatky. "Bohužiaľ, je to vec financovania. Dnes sa výskumné aktivity takmer výlučne realizujú iba na stavebných akciách ako záchranné a predstihové výskumy," konštatoval. Výskum zistil, že táto extrémna, ale strategicky výhodná poloha bola postupne viacnásobne osídlená niekoľkými kultúrami, prvýkrát už v neskorej dobe bronzovej ľudom lužickej a kyjatickej kultúry.

Najstaršie kamennozemné opevnenie, dlhé asi 50 metrov, tu vzniklo až v závere doby bronzovej. Z ostatných strán nedobytnosť zabezpečovali zvislé, až 20 m vysoké skalné steny, miestami doplnené drevenými palisádami. V ďalšom období bolo hradisko osídlené viacerými európskymi kultúrami, medzí inými aj Keltmi a Kvádmi. V období Pribinovho Nitrianskeho kniežatstva sa bralo dostalo do pozornosti Slovanov, ktorí miesto intenzívnejšie osídlili a znovuopevnili. Bolo to v časoch vrcholu až zániku Veľkej Moravy. Vtedy fungovalo ako strážne hradisko, z ktorého bolo možno kontrolovať horský priechod z Poiplia do Zvolenskej kotliny, proti prienikom staromaďarských kmeňov z juhu. Svoju funkciu si hradisko plnilo zrejme až do polovice 11. storočia, keď po poľsko-uhorskom vyrovnaní (1018) boli postupne dovtedy Slovanmi - Slovákmi osídlené aj mocenskopoliticky kontrolované územia stredného a severného Slovenska, postupne začleňované do Uhorského kráľovstva. Hradisko zaniklo požiarom. Po stabilizácii štátoprávnej situácii stratilo svoj strategický význam a nikdy už nebolo trvale osídlené. Jeho obyvateľstvo, spoločne s obyvateľstvom slovanských osád v okolí Zvolena položilo základy stredovekého i neskoršieho novovekého osídlenia tohto regiónu.

Najvýznamnejšie nálezy hmotnej kultúry sú bronzová ihlica a bronzová nádoba, dokonalá, na kruhu robená keltská keramika, sklenené náramky a perly, bronzové spony, kovania opaskov, rôzne pracovné nástroje a predmety domácej potreby. Šalkovský o výskumoch v lokalite Kalamárka napísal a nedávno aj vydal knihu s názvom Detva. Praveké a včasnohistorické hradisko k dávnym dejinám Slovenska.

Detva 10. mája (TASR)

Prihláste sa pre pridanie názoru.