Lanovka na Chvatimechu pri obci Valaská v okrese Brezno slávi dnes 55 rokov od uvedenia do prevádzky. Hoci oprávnenie na verejnú prevádzku stratila približne pred 15 rokmi, snahou nadšencov lanoviek je opäť umožniť turistom, aby sa na tomto technickom unikáte vyviezli na kopec.
Momentálne funguje iba ako nákladná lanovka s možnosťou prepravy obsluhy. "Myšlienkou je spojiť dva technické monumenty, pretože v blízkosti je Čiernohronská železnička. Keby sa podarilo zastrešiť tieto dve technické zariadenia pod jednu organizáciu, tak myslím si, že by to bolo prínosom aj pre región," objasnil TASR plány do budúcna nájomník lanovky Robert Hauer. Lanová dráha nachádzajúca sa v prostredí Slovenského Rudohoria na vrchu Chvatimech je funkčná dodnes.

Keďže zhruba desať až 15 rokov dozadu zabudli prevádzkovatelia dať urobiť na nej revíznu kontrolu, stratila oprávnenie na verejnú prevádzku. Hauer si zobral lanovku v roku 2003 do prenájmu od bývalého Klubu slovenských lyžiarov a turistov Strojáreň Piesok s upozornením, že nemá oprávnenie na jej prevádzku. "Tak som si vyvážal na nej hore tovar a sem tam aj nejakých záujemcov. "Následne prišla kontrola, ktorá mi to zakázala." Hauer sa snažil lanovku zachrániť, no na slovenských úradoch nepochodil. A tak sa obrátil na Medzinárodné múzeum lanoviek v Berlíne. "Oni sem došli a keď videli lanovku, boli v takom úžase, že čo to tu máme za unikát." Lanovka má 32 sedačiek, dĺžku cez 600 metrov a prevýšenie zhruba 280 metrov. "Jej približná prepravná kapacita je asi 120 ľudí za hodinu," pokračoval nadšenec lanoviek Ján Palinský. "Práve to bolo super na tejto lanovke, že už v 50. rokoch sa lyže na nej odopínať nemuseli," pokračoval. Len čo prišiel lyžiar do údolnej stanice, pohodlne nastúpil na sedačku a takisto ju pohodlne opustil na vrcholovej stanici. Ako vysvetlil, lanová dráha má jedinečné konštrukčné prevedenie. Napríklad portálový typ podpery, ktorý je typický pre staršie kotvové vleky. Je tu tiež iná motorickosť, akú majú štandardné lanové dráhy. "Mal by to byť odkaz toho, akí boli naši starí otcovia dokonalí v strojárskej výrobe," dodal Palinský. Lanovku stavali dobrovoľníci - nadšenci lyžovania približne dva roky. "Táto stavba nebola oficiálnou. Pretože my sme to robili v rámci dobrovoľnej činnosti. Boli sme miestni lyžiari a mali sme chuť," povedal jeden zo staviteľov lanovky, 83-ročný Július Starke.

Rozhodnutie stavať ovplyvnilo aj odporúčanie, že svah pri lanovke je vynikajúci. V roku 1950 tu boli majstrovstvá Slovenska v zjazdových disciplínach. Otcom projektu bol Gábor Ťatliak, konštruktér v Strojárňach Piesok, ktorý sa venoval dopravným zariadeniam. Technologické zariadenie lanovky sa vyrobilo tiež v týchto strojárňach. Starke pokračoval, že z brigádnického obdobia mu v pamäti utkvela najmä robota. Lebo na to, aby vyviezli vedrá s betónom hore priesekom, bol potrebný hlavne entuziazmus. Na svahu potom vyrástlo veľa lyžiarov, z ktorých sa neskôr stali vrcholoví športovci. "Napríklad sestry Medzihradské.

Valaská 12. februára (TASR)

Prihláste sa pre pridanie názoru.