Slovenská republika sa rozprestiera vo východnej časti strednej Európy. Jeho obyvatelia, príslušníci slovenského národa, tu žijú spolu s národnostnými menšinami.Slováci sú potomkami slovanských kmeňov, ktoré sa v 5. - 6. storočí usadili v Karpatskej kotline. Konflikty s Avarmi ich prinútili zjednocovať sa. Tak vznikol prvý známy slovanský kmeňový zväz, ktorý pravdepodobne zasahoval aj na dnešné územie Slovenska Samova ríša.

Od konca prvej tretiny 9. storočia do začiatku 10. storočia bolo Slovensko súčasťou Veľkej Moravy.

Od začiatku 11. storočia bolo jeho územie postupne začlenené do Uhorského kráľovstva. Aj keď Slovensko v jeho rámci netvorilo osobitný územný a politický celok, predsa bolo ekonomicky i etnicky odlišnou, vyspelou časťou Uhorska. Na tomto teritóriu sa vytvárali predpoklady na formovanie slovenskej národnosti. Najstarší písomný záznam slova "slovenský" sa objavuje v listine cirkevného hodnostára v Kláštore pod Znievom z roku 1294. Dôkazom prejavu slovenského povedomia je Privilegium Pro Slavis z roku 1381. I pôsobenie husitov a bratríkov v 15. storočí čiastočne posilňovalo, najmä v mestách, slovenskú národnosť.

Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa Uhorsko, teda aj Slovensko, stalo súčasťou habsburskej monarchie. V dôsledku tureckej prítomnosti tvorilo územie Slovenska jadro Uhorska a Bratislava sa na takmer tri storočia stala jeho hlavným a najdôležitejším mestom. Po Satmárskom mieri sa v krajine skonsolidovali politické a hospodárske pomery.

Koncom 18. storočia sa pod vplyvom osvietenských myšlienok a celkovej modernizácie začali aj v strednej Európe formovať moderné národy. Slovenskí predstavitelia sa usilovali o uznanie jazykových, kultúrnych a politických práv. Prvý ucelený politický program Žiadosti slovenského národa sa zrodil v revolučnom roku 1848. Narazil však na tvrdý odpor maďarských predstaviteľov uhorskej moci, podobne ako aj druhý slovenský program - Memorandum národa slovenského z roku 1861.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a vzniku dualistickej monarchie roku 1867 sa zostrila maďarizácia. Medzi obranné prostriedky proti nej patrila aj spolupráca medzi slovenskými a českými kultúrnymi či politickými predstaviteľmi. Vyvrcholila v spoločnom odboji počas 1. sv. vojny. Najmä v jeho zahraničnej zložke sa vykryštalizovala koncepcia spoločného československého štátu. Vyjadrovala ju Clevelandská a Pittsburská dohoda.

Samostatný česko-slovenský štát bol vyhlásený v Prahe 28. októbra 1918 a 30. októbra sa Martinskou deklaráciou k nemu prihlásila slovenská politická reprezentácia. Roku 1920 bola schválená ústava Československej republiky. Československo sa stalo parlamentnou demokratickou republikou. Problémy spôsoboval najmä jej multietnický charakter. Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi komplikovali ekonomické a sociálne rozdiely, rôzne historické tradície, oficiálna doktrína jednotného 'československého' národa. Na tieto problémy poukazovala Hlinkova slovenská ľudová strana a Slovenská národná strana, ktoré sa usilovali o autonómiu Slovenska. Bola vyhlásená po Mníchovskom diktáte 6. októbra 1938. Vytvoril sa slovenský snem a vláda na čele s Jozefom Tisom. Politickú moc prevzala HSĽS.

14. marca 1939 bol vyhlásený samostatný slovenský štát, ktorý sa podľa ústavy z júla 1939 volal Slovenská republika. Proti jej totalitnému režimu sa postupne formoval odboj, ktorý vyvrcholil Slovenským národným povstaním. Jeho predstavitelia sa prihlásili k obnoveniu spoločného štátu Čechov a Slovákov na princípe rovnoprávnosti. Od októbra 1944 do mája 1945 oslobodzovali územie Slovenska Sovietska armáda spolu s 1. československým armádnym zborom.

Podľa Košického vládneho programu sa obnovila Československá republika ako spoločný štát dvoch rovnoprávnych národov. Predstaviteľkou zvrchovanosti slovenského národa sa stala Slovenská národná rada. Tzv. tri pražské dohody z roku 1945 a 1946 však opäť posilnili právomoci ústrednej vlády na úkor slovenskej samosprávy. Vznikol tak centralistický model štátoprávneho usporiadania, ktorý sa zakotvil v Ústave 9. mája. Bol to základný zákon totalitného režimu, ktorý bol nastolený komunistickým prevratom 25. februára 1948. Jeho súčasťou bolo kruté prenasledovanie skutočných či iba vymyslených odporcov režimu, tzv. triednych nepriateľov.

V období socialistickej výstavby sa začalo spriemyselňovanie Slovenska, čo spôsobilo zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne väčšiny jeho obyvateľov. Začiatkom 60. rokov sa režim dostával do morálnej i hospodárskej krízy, ktorej výsledkom bol demokratizačný proces rokov 1968 - 1969. Vtedy sa oživila otázka rovnoprávneho postavenia Slovenska v spoločnom štáte. Slovenskí politici za podpory verejnosti žiadali federatívne usporiadanie, čo sa v októbri 1968 uskutočnilo. V tom čase však bol už "socializmus s ľudskou tvárou" potlačený okupáciou piatich armád Varšavskej zmluvy na území Československa.

Nastalo obdobie "normalizácie". Pod týmto heslom začali dogmatickí komunisti upevňovať svoju moc. Jej výsledkom boli opäť čistky, tisíce ľudí prepustili zo zamestnania, odoberali im cestovné pasy a nesmeli verejne vystupovať. Obeťou "normalizácie" sa stala aj federácia, ktorá zostala len na papieri. Normalizačný proces sa prejavil aj v stagnácii hospodárskeho života. Vládna moc prenasledovala nezávislé názory. Napriek tomu silneli prejavy nesúhlasu s politikou "normalizačného procesu". Na Slovensku ich vyjadrovali najmä katolícky veriaci, skupiny ochrancov prírody a nezávislej inteligencie.

K pádu totalitného komunistického režimu prišlo v novembri 1989. Aj na Slovensku prebiehali masové protestné akcie, ktoré viedlo demokratické hnutie Verejnosť proti násiliu. V ponovembrovom vývoji sa jedným z hlavných problémov ukázala byť štátoprávna otázka. Rokovania o nej v roku 1990 - 1992 medzi českou a slovenskou reprezentáciou neviedli k obojstranne uspokojivým výsledkom.

Až po voľbách r. 1992 sa víťazi dohodli na rozdelení československej federácie na samostatný český a samostatný slovenský štát.

1. januára 1993 vstúpila do svetovej rodiny samostatných štátov Slovenská republika. Je demokratickým štátom, je členom Európskej únie, NATO a ďaľších medzinárodných organizácií (OSN, OBSE, Rada Európy...).

Chronológia udalostí

35 000 pred Kristom z tejto doby pochádza odliatok lebky neandertálca z Gánoviec pri Poprade
1900 - 1500 pred Kristom staršia doba bronzová, dolovanie medi v Slovenskom Rudohorí
3. - 1. storočie pr. Kristom Kelti na Slovensku (Kotíni), dolovanie železa, razenie mincí (Nonnos, Bussumarus, Biatec)
1. - 4. storočie po Kristovi Slovensko v susedstve Rímskej ríše, na juhozápade Germáni (Kvádi a Markomani), na východe keltsko-dácke osídlenie
5. - 6. storočie príchod slovanských kmeňov
623 - 658 Samova ríša, spojenie slovanských kmeňov proti Avarom
koniec 8. storočia vojská Karola Veľkého porážajú Avarov, upevňuje sa Nitrianske kniežatstvo
828 salzburský arcibiskup Adalrám vysvätil kniežaťu Pribinovi kostol na jeho hradisku v Nitre
833 kniža Mojmír porazil Pribinu a spojil obe kniežatstvá - vznik Veľkej Moravy
846 knieža Rastislav odstránil Mojmíra
863 príchod vierozvestcov Konštantína Filozofa a Metoda
867 odchod Konštantína a Metoda, príchod do Ríma
868 pápež Hadrián II. schvaľuje slovanské preklady svätého písma a bohoslužobných kníh
869 (14.február) skon Konštantína - Cyrila v Ríme, pápež Hadrián II. vysiela Metoda ku kniežatám Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi (Pribinov syn)
870 Metod arcibiskupom a pápežským legátom
870 nitriansky údelný knieža (vojvoda) Svätopluk zajal ujca Rastislava a vydal Nemcom
870 - 873 franskí biskupi zajali arcibiskupa Metoda a internovali v kláštore Ellwangen
871 veľkomoravské povstanie proti franskej nadvláde pod vedením kňaza Slavomíra - vládu nad Veľkou Moravou preberá Svätopluk
874 Svätoplukoví vyslanci uzavierajú mier s východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom vo Forchheime
880 arcibiskup Metod v Ríme dosahuje potvrdenie slovanskej liturgiskej reči, zriadenie veľkomoravskej cirkevnej provincie a Nitrianskeho biskupstva (Wiching)
885 (6.apríl) skon arcibiskupa Metoda
890 Svätopluk si definitívne podrobuje Čechy
894 smrť kráľa Svätopluka, nástup Mojmíra II.
895 české kniežatá sa odtrhli od Veľkej Moravy
896 príchod kočovných maďarských družín do východného Podunajska
900 Mojmír II. si vymohol obnovenie veľkomoravskej cirkevnej provincie (arcibiskup a traja biskupi)
906 v boji s Maďarmi pri Tate padol knieža Svätopluk
907 Maďari porážajú Nemcov pri Bratislave (Brezalauspurk)
970 vojvoda Michal na čele nitrianského údelu
995 nitrianskym údelným kniežaťom sa stáva kráľovič Štefan, neskorší uhorský kráľ Štefan I. Svätý
1032 smrť zoborského pustovníka sv. Svorada - Andreja
1075 obnovenie benediktínskeho kláštora vo Sv. Beňadiku
1105 Álmoš, posledný údelný vojvoda v Nitre
1150 príchod prvých nemeckých osadníkov na Spiš
1231 uzákonenie činnosti hodnoverných miest
1238 udelenie mestských výsad Trnave, Banskej Štiavnici, Zvolenu, Krupine a o desať rokov aj Nitre
1241 - 1242 tatársky vpád
1291 Ondrej III. udeľuje mestské výsady Bratislave
1308 po vymretí dynastie Arpádovcov (1301) sa stáva uhorským kráľom Karol Róbert z Anjou
1312 porážka Omodejovcov (spojenci Matúša Čáka Trenčianského) v bitke pri Rozhanovciach
1321 smrť Matúša Čáka
1328 udelenie mestských výsad Kremnici a následné založenie mincovne
1381 kráľ Ľudovít I. rozhodol o rovnakom zastúpení Slovákov a Nemcov v mestskej rade Žiliny (Privilegium pro Slavis)
1412 kráľ Žigmund Luxemburský dáva Poľsku do zálohy trinásť spišských miest a hrad Stará Ľubovňa s panstvom (tento stav trval do r.1770)
1428 prvý vpád českých husitov na juhozápadné Slovensko
1440 žoldnierske vojská Jana Jiskru obsadzujú Slovensko
1465 pápež Pavol II. povoľuje založiť univerzitu v Bratislave (Akadémia Istropolitana)
1471 - 1492 vpády poľského vojska na Slovensko
1473 preklad magdeburského práva do slovakizovanej češtiny v Žiline
1495 vznik Turzovsko-Fuggerovskej spoločnosti na ťažbu medi
1514 schválenie šľachtického zákonníka Tripartitum
1526 banícka vzbura v Banskej Bystrici
1526 (29.august) v bitke pri Moháči armády Osmanskej ríše (Turci) porážajú uhorské vojsko
1530 vpád Turkov na Slovensko
1543 preloženie ostrihomskej kapituly do Trnavy
1561 založenie jezuitského kolégia v Trnave
1567 osamostatnenie uhorských kalvínov a luteránov
1573 banský poriadok kráľa Maximiliána
1610 Žilinská synoda (zriadenie troch slovenských protestantských obvodov - superintendencií)
1620 snem v B. Bystrici volí za uhorského kráľa Gabriela Betlena
1635 založenie univerzity v Trnave
1660 založenie univerzity v Košiciach
1683 porážka Turkov pri Viedni
1703 vpád oddielov Františka II. Rákociho na východné Slovensko
1711 mier v Satu Mare (Rumunsko), ukončenie Rákociho povstania
1713 poprava Jura Jánošíka v Liptovskom Svätom Mikuláši
1725 založenie súkenníckej manufaktúry v B. Bystrici
1735 založenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici
1785 zrušenie nevoľníctva v Uhorsku
1787 Anton Bernolák - prvý pokus o spisovnú slovenčinu
1792 založenie Slovenského učeného tovarišstva
1831 roľnícke povstanie na východnom Slovensku
1843 Ľudovít Štúr uzákonil spisovnú slovenčinu
1845 Dušan Jurkovič zakladá v Sobotišti prvé sporiteľničné družstvo v Európe
1848 (máj) zhromaždenie v Liptovskom Svätom Mikuláši prijíma Žiadosti slovenského národa
1848 (19.september) založenie Slovenskej národnej rady
1852 reforma spisovnej slovenčiny, vydanie krátke Hattalovej gramatiky
1861 (6.-7.júl) memorandové zhromaždenie v Turčianskom Sv. Martine
1863 (4.august) založenie Matice slovenskej v Martine (Štefan Moyses - prvým predsedom)
1869 založenie Spolku sv. Vojtecha v Trnave
1874 maďarská vláda ruší slovenské gymnázia v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom
1875 maďarská vláda zakázala Maticu slovenskú
1881 založenie Tatrabanky
1895 kongres utláčaných národnosti Uhorska v Budapešti
1905 založenie Ústredného slovenského nár. výboru v USA
1907 Apponyiho zákony, pomaďarčujúce ľudové školstvo
1907 (27.október) masakra pri vysviacke kostola v Černovej
1913 vznik Slovenskej ľudovej strany
1914 -1918 prvá svetová vojna
1914 memorandum Slovenskej ligy (USA) o rozchode Slovenska s Uhorskom
1915 založenie Zväzu česko-slovenských spolkov v Rusku
1916 (február) vznik Česko-slovenskej národnej rady v Paríži
1918 (30.máj) podpísanie Pittsburskej dohody
(19.október) poslanec Ferdiš Juriga žiada na Uhorskom sneme samourčovacie práva pre Slovákov
(28.október) vyhlásenie samostatného Česko-Slovenska v Prahe
(30.október) Martinská deklarácia o sebaurčení slovenského národa
1919 obnovenie Matice slovenskej
1919 (4.máj) - tragická smrť Milana Rastislava Štefánika
- boje o Slovensko s inváznymi oddielmi Maďarskej republiky
- založenie Univerzity Komenského v Bratislave
- určenie hraníc Slovenska na konferencii v Paríži
1920 (1.marec) založenie Slovenského národného divadla
1920 (4.jún) podpísanie mierovej zmluvy s Maďarskom v Trianone
1921 (8.november) smrť P.O.Hviezdoslava
1922 Slovenská ľudová strana predkladá v pražskom parlamente prvý návrh autonómie Slovenska
1928 zavedenie krajinského zriadenia na Slovensku
1932 dohoda A.Hlinku a M.Rázusa vo Zvolene o autonómii Slovenska
1930 - 1934 veľká hospodárska kríza
1937 založenie Slovenskej vysokej školy technickej
1938 zjazd Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Bratislave prijíma nový návrh autonómie Slovenska
1938 (16.august) skon Andreja Hlinku
(29.september) mníchovský diktát štyroch veľmocí
(6.október) Žilinská dohoda
(2.november) Viedenský diktát o odstúpení južného Slovenska Maďarsku - odstúpenie územia na severnom Slovensku Poľsku
(22.november) pražský parlament schvaľuje zákon o autonómii Slovenska
1939 (14.marec) autonómny snem vyhlasuje samostatnú Slovenskú republiku
(23.marec) napadnutie východného Slovenska Maďarskom
(14.apríl) Nariadenie vlády o Slovenskej národnej banke
(26.október) Dr. Jozef Tiso zvolený za prezidenta Slovenskej republiky
1941 vstup Slovenska do vojny proti ZSSR
1942 založenie Slovenskej akadémie vied a umení
1943 vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady
1944 (29.august) Slovenské národne povstanie
1944 (6.október) I.česko-slovenský armádny zbor v ZSSR dosahuje hranice republiky na Dukle
1945 (5.apríl) vyhlásenie Košického vládneho programu
(8.máj) koniec druhej svetovej vojny v Európe
(24.október) znárodňovacie dekréty Edvarda Bebeša
1947 (18.apríl) poprava Dr. Jozefa Tisu
1948 (25.február) nastolenie komunistickej diktatúry v Česko-Slovensku
1954 súdny proces s tzv. buržoáznymi nacionalistami (Husák, Clementis, Novomeský a iní)
1960 podľa novej ústavy sa Česko-Slovensko stáva socialistickou republikou
1968 (január) Alexander Dubček zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru KSČ
1968 (21.august) okupácia Slovenska vojskami piatich krajín Varšavskej zmluvy (ZSSR, NDR, Poľsko, Maďarsko a Bulharsko)
1968 (27.október) zákon o federácii
1969 (17.apríl) Gustáv Husák zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ
1975 Gustáv Husák zvolený za prezidenta ČSSR
1977 (30.december) pápež Pavol VI. vyhlásil Slovensko za samostatnú cirkevnú provinciu
1989 (25.marec) manifestácia veriacich v Bratislave
(16.november) protestná demonštrácia bratislavských študentov
(27.november) generálny štrajk
1990 Federálne zhromaždenie prijalo zmenu názvu nášho štátu na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku
1990 (jún) prvé slobodné voľby do Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady
1992 (jún) druhé slobodné voľby, víťazstvo Hnutia za demokratické Slovensko
(17.júl) Deklarácia SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky
(1.september) Ústava Slovenskej republiky
(25.november) zákon Federálneho zhromaždenia o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
1993 (1.január) vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky
(19.január) prijatie Slovenska do Organizácie Spojených národov
(2.marec) Inaugurácia prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča
(30.jún) vstup SR do Rady Európy
2000 (28. september) podpis Dohody medzi SR a OECD o pozvaní Slovenska k prístupuk Dohovoru o OECD
NATO
2004 (1.máj) Slovenská republika sa stáva členom Európskej únie